Články > Gelnickí rybári

Gelnickí rybári

Z dejín gelnických rybárov

 

Rybárstvo ako uvedomelá ľudská činnosť vzniklo v predhostorickom čase, keď sa pračlovek stal lovcom.

S rozvojom feudalizmu si rybárske právo uzurpovali vládnuce kruhy: panovníci, šľachta, mestá, neskôr štátne útvary.

 

        Výkon rybárskeho práva na tečúcich vodách bol upravený zákonným článkom uhorskej vlády čís. XIX z roku 1888 a platil prakticky až do roku 1936, kedy vládnym nariadením č. 306/1936 Zb. sa upravovalo rybárske právo v Slovenskej a Podkarpatskej krajine už aj na rybníkoch.

 

         Rybárska tradícia v Gelnici siaha rovnako do minulosti, do druhej polovice 19. storočia. V prvej rybárskej spoločnosti „Jagdund fischer geselschaft Göllnitz“ bolo 12 členov z najvyšších mestských hodnostárov. Neskôr (r.1882) vznikol spolok „Jag und fischer ferein Göllnitz“ opäť z členov mestskej honorácie. Medzi nimi nájdeme mená: Menesdorfer, Walko, Kirschner, Weindinger, Hiszen, Tatarko, Antoni, Wolf, Fogel. Spolok mal 20 členov a rybárske právo uplatňoval na rieke Hnilec a jeho prítokoch.

 

        Podľa stanov ďalšieho poľovníckeho a rybárskeho spolku „Jagdund Fischerverein in Göllnitz“ z roku 1928 má mať spolok maximálne 40 poľovníkov a 20 rybárov. Za výkon rybárskeho práva platil spolok mestu stanovené nájomné. Spôsob lovu spolok členom nestanovoval. Lovec mohol denne si privlastniť až 20 pstruhov.

 

        Rybársky spolok v Gelnici pretrval aj počas vojnových rokov 1938-1945, ale oficiálne sa jeho činnosť obnovila až 6. júna 1946. v roku 1947 boli vtedajšími úradmi prijaté opatrenia na zmenu rybárskych spolkov. Tak sa Gelnica stala sídlom Okresného rybárskeho spolku založenom 30.marca 1947. jeho predsedom sa stal Ján Valašek, vtedajší predseda Okresného národného výboru v Gelnici a podpredsedom Štefan Hrušovský z Nálepkova.

 

         Rozhodnutím Krajského národného výboru v Košiciach z 12.februára 1949 boli zlúčené rybárske spolky z Gelnice. Krompách, Smolníka, Mníška n/Hnilcom do Jednotného rybárskeho zväzu so sídlom v Gelnici, ktorý bol otcom dnešnej miestnej organizácie SRZ.

 

        Kvalitatívny obrat v rybárstve nastal r. 1952 Zákonom číslo 62/1952 Zb. výkon rybárskeho práva bol poštátnený a odovzdaný do bezplatného užívania rybárskym organizáciám. Rybárske právo sa stalo dostupným všetkým, ktorí o tento druh činnosti prejavili záujem.

 

         Roku 1953 opustili okresnú organizáciu rybári zo Smolníka, Mníška n/Hnilcom a Nálepkova. A roku 1966 sa odčlenili aj rybári z Krompách a okolitých obcí. Od roku 1967 pracuje Miestna organizácia Slovenského rybárskeho zväzu bez organizačných zmien. K jej popredným funkcionárom a členom patrili: Ján Valašek, Štefan Lukáč, Imrich Kaľavský, Ing. Jozef Kaľavský, Adolf Sohler, Štefan Tomečko st., Štefan Koptašík, Ľuboslav Leško, Juraj Dubecký, Jozef Fonfer, Blažek, Neupauer, Jozef Humeňanský, Štefan Rozman, Matej Žaludko, O.Najvirth, Michal Humeňanský, Ján Jakubišin, Šimon Liba, Pavol Burčák, Juraj Papcun.

 

        Osobitné miesto v tomto výpočte patrí nestorovi gelnického rybárstva Ondrejovi Dolinskému z Gelnice, dlhoročnému hospodárovi organizácie a správcovi odchovných rybníkov v Perlovej doline.

 

SRZ Miestna organizácia v Gelnici – dnes

 

Príznačným znakom aktivity gelnických športových rybárov bolo vždy vylepšovanie materiálno-technických podmienok chovu, ochrany a lovu rýb, je pravdou i to, že rybári pracovali, budovali a prírodné živly a nezodpovední ľudia ich úsilie celé desaťročia ničili. Takými udalosťami boli prietrže mračien a povodne (napr. 1953, 1974, 2006, 2008, 2009 a 2010), ale aj vytrávenie Kojšovského potoka (r.1953) fúrou nehaseného vápna, či (r.1979) vypláknutím fekálneho voza v potoku vodičom JRD. Veľké škody na vodných tokoch celé desaťročia spôsobovali priemyselné závody, osobitne Železorudné bane, n.p. v Smolníku a v Slovinkách, ale aj obyvatelia dedín v údolí Hnilca a Hornádu vysypávaním domového odpadu a zaúsťovaním septikových potrubí do vodných tokov.

        V oblasti stavebnej činnosti sa v priebehu vyše 60-ročnej existencie terajšej SRZ MO v Gelnici vykonali a postavili významnejšie stavebné diela:

roku 1953 – výstavba dolnej VN Thurzov

roku 1956 – výstavba odtokového prepadu vody hornej VN Thurzov

roku 1974 – 1988 - bol prestavaný starší obytný dom v Jaklovciach na Rybársky dom SRZ MO

roku 1977 – 1984 – výstavba vodnej nádrže v Jaklovciach v náklade 3.320.000,- Kčs roku

1989 – 2007 – dobudovaná rybárska chata pri VN v Jaklovciach

 roku 2003 - výstavba nového výpustu dolnej VN Thurzov v náklade 48.367,- Sk

roku 2006 – odkúpenie pozemkov pod vodnou plochou a v okolí VN Jaklovce vo výmere 4.624 m2 za 150.000,- Sk

roku 2008 – 2009 – oprava poškodenej hrádze dolnej VN Thurzov v náklade 1.000,- €

roku 2010 – vyčistenie dolnej VN Thurzov od nánosov po povodniach v náklade 4.000 €

 

         Okrem týchto stavebných diel odpracovali rybári tisíce brigádnických hodín pri výstavbe prahov a kaskád na vodných tokov, pri zarybňovaní a ochrane rybárskych revírov.

         K plnosti života gelnických rybárov patrila a patrí aj zábava a utužovanie priateľských vzťahov rôznymi podujatiami, akými boli: tanečné zábavy, plesy, rybárske nedele spojené s lovom rýb na udicu, rybárske preteky, zájazdy zamerané na lov rýb vo vodných nádržiach (Oravská priehrada, Sĺňava, Domaša, Šírava), zájazdy na výstavu Agrokomplex v Nitre atď.

 

        I preto záujem o športový lov rýb sa z roka na rok zvyšuje, a to aj napriek mnohým nepriaznivým okolnostiam, ako je: zvyšovanie cien povolení, obmedzovanie lovu v zmysle platnej vyhlášky o love rýb, narastanie cien rybárskych potrieb, znečisťovanie revírov a pytliactvo na vodných tokoch a vodných nádržiach.

 

       Gelnickí rybári a ich organizácia majú bohatú a úspešnú minulosť a verme, že taká bude aj ich budúcnosť.

 

Spracoval : Mgr. Miroslav Dubecký